Mexiko

Žijem v Mexiku už nejaký ten čas a precestovala som zopár miest. Bola som v lacných ubytovniach, kde na pláži trčal z piesku vyhodený televízor a bývala som v Spa hoteli, kde ma jedna noc stála 1000 dolárov a pri vylihovaní na pláži mi masírovala Mexičanka v pokľaku krk. Bola som na karibskej i pacifickej strane Mexika - na severe i na juhu. Mne sa najviac páčila kombinácia Mexiko City na pár dní a potom pláž. Mexico City je úžasné – obrovské, farebné, plné priateľských ľudí. Aj keď ma ako modrookú blondýnu v hoteli varovali pred metrom – používala som ho niekoľko dní bez újmy na zdraví a dostala som sa všade, kam som potrebovala. Taxíky sú tu síce veľmi lacné (najčastejšie sú klasické zelenobiele VW chrobáky, ktoré to majú tesne pred ukončením svojej dlhoročnej kariéry), ale keďže som sa nevhodne pripravovala na svoj život v Mexiku (o ktorom som nemala ani tušenia) a neviem po španielsky – bála som sa, že by mohol nastať problém. V metre sa ma nikto na nič nepýtal, naopak sa ma všetci stránili a hoci bolo neustále narváno, ja som stála vždy osamelo pri svojej tyčke. Po pár dňoch labzovania po meste, múzeách, okolitých pyramídach a mestečkách je potom načase regenerovať nohy, pľúca a nervy pri mori. Pľúca preto, že MC je tak vysoko, že len schody z metra vás pripravia o posledný kúsok vzduchu a po pár metroch fučí človek ako lokomotíva - 2240 m nad morom je jednoducho pre našinca nezvyk. Nervy preto, že Mexičania sú jednoducho nároční na trpezlivosť. Všetko je im šum a fuk, všetko má čas, hlavne, že je sranda. Ono to znie ako príjemný spôsob života, ktorý nikoho neurazí, ale keď ste vyrástli v Európe a máte aké také spoločenské návyky, čoskoro začnete peniť aj pri maličkostiach a tešíte sa znova na krajinu, kde ľudia pochopili, že stretnutie o 13.00 na námestí neznamená telefonát o 15.00 – „už som na ceste moja drahá, strašne sa na teba teším“ - grrrrrrr . Na výlete sa to dá ešte prežiť, ale keď tu podnikáte a máte firmu so 100 zamestnancami, je to na zbláznenie. Ak k moru, tak Karibik. Existuje určite veľa krajších a záhadnejších destinácií ako je Mexiko – vrelo odporúčam napr. Kostariku. Ale mne prirástol k srdcu mexický Yucatan. Najčastejšie sa síce prezentuje Cancún, ale ak nemáte záujem ležať na pláži v jednej rade so stovkou Američanov, sú južnejšie končiny ako Playa del Carmen alebo Tulúm príjemnejšie. Tiež plné turistov a atrakcií, ale predsa len nemusíte mať obavu, že naraz tam nejaký animátor vytiahne na obed na pláž karaoke alebo bude nútiť americké zabávania chtivé osadenstvo do tanca. Biely jemný piesok (ktorý mimochodom už po prvom dni budete mať úplne všade), azúrové more, dlhé pláže s príjemnými barmi. Naozaj pohoda. A keď už toho budete mať plné zuby, stačí si prenajať jeep (alebo tí menej asociálni, navyknutí na skupiny, jednoducho ísť autobusom) a vyraziť do vnútrozemia. Až tu uvidíte pravé Mexiko, malé biedne chatrče, rozbité cesty, na kosť vychudnuté psy a kravy pri cestách. No a Chichén Itzá. Monumentálne a jednoznačne veľkolepé. Hoci som bola aj v Tepanapa, čo je druhá najväčšia pyramída na svete a nachádza sa neďaleko MC, pri meste Puebla – nie je to ono. Je totiž skoro celá pod zemou a na jej vrchole stoji katolický kostol a to (teda aspoň mne) pripadalo dosť podivné. Chiché Itzá sú pravé nefalšované mayské pyramídy uprostred tropickej vegetácie. Super zreštaurované, neuveriteľná atmosféra. Ale 2,3 týždne stačia. Alebo mesiac, jednoducho s vedomím, že sa čoskoro môžete vrátiť domov, lebo život tu je o niečom inom ako o plážach a pyramídach. Predovšetkým, ak si ako domov nedobrovoľne vyberiete sever Mexika a k tomu vnútrozemie. Adios pláže a tropická vegetácia – namiesto toho 6 prúdové cesty v meste bez poriadnej kanalizácie, okolo vás neustále milióny ľudí, žiaden chlieb, život s klímou 24 hodín denne, tarantula v posteli.... grrrrrr